Šablóna:Slovensko/Odporúčaný článok/24 2007
From Wikipedia, the free encyclopedia
Banská Bystrica (maď. Besztercebánya, nem. Neusohl, lat. Neosolium, poľ. Bańska Bystrzyca) je metropola stredného Slovenska, vzdialená asi 220 km od Bratislavy. Je krajským mesto banskobystrického kraja, žije v nej asi 85 000 obyvateľov.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/8a/Main_square_of_Bansk%C3%A1_Bystrica%2C_Slovakia.jpg/640px-Main_square_of_Bansk%C3%A1_Bystrica%2C_Slovakia.jpg)
Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako o slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Béla IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažilo sa železo, striebro a zlato. Týmto krokom chcel prilákať hlavne remeselníkov z Rímskej ríše. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, vtedy sa tu používal názov Neusohl. Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších ťažobných spoločností tej doby.
Úspešný postup osmanských vojst uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, vznikli kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestanstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj s Vatikánom. V roku 1620 tu bol zvolený protestantským uhorským kráľom vtedajší princ, Gabriel Betlen. Po tom, čo sa vyčerpali zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. Usídlilo sa tu aj katolícke biskupstvo. Koncom 2. svetovej vojny došlo v roku 1944 s Slovenskému národnému povstaniu, ktorého centrom bola Banská Bystrica. Po roku 1960, keď prebehla reforma krajského zriadenia, sa mesto stalo jedným z troch krajských miest.