Ľudský papilomavírus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ľudský papilomavírus (v skratke HPV z anglického human papillomavirus) je v súčasnosti najbežnejšia pohlavne prenášaná infekcia. Toto pomenovanie nesie skupina vírusov, ktoré napádajú ľudské bunky. V ľudskej populácii ide o bežné vírusy, pričom väčšina typov nevyvoláva žiadne symptómy ochorenia a infekcia odznie bez liečenia[1]. Určité typy HPV sú pôvodcami bradavíc na rukách a chodidlách a zhruba 40 typov HPV sú známe ako genitálne HPV, ktoré sú prenášané sexuálnym kontaktom. Postihujú oblasť genitálií a môžu vyvolať zmeny buniek sliznice krčka maternice. Bez liečby sa tieto abnormálne bunky môžu niekedy zmeniť v rakovinové bunky. Iné typy HPV môžu spôsobiť genitálne bradavice a benígne zmeny krčka maternice.
HPV je vysoko nákazlivý, mnoho ľudí nakazených HPV však nemá žiadne príznaky infekcie a môžu vírus ďalej šíriť. Odhaduje sa, že mnoho ľudí sa nakazí HPV v priebehu prvých 2 až 3 rokov pohlavnej aktivity. Dve tretiny ľudí, ktorí majú pohlavný kontakt s infikovaným partnerom, sa podľa údajov WHO nakazí HPV počas 3 mesiacov. Imunitný systém hostiteľa tieto infekcie typicky úspešne prekoná. U žien, ktorých organizmus sa určitých typov vírusu nezbaví, môžu nastať atypické zmeny na sliznici krčka maternice. To časom môže viesť k predrakovinovým zmenám a až k rakovine. Rozvoj rakoviny krčka maternice zvyčajne trvá niekoľko rokov, aj keď v zriedkavých prípadoch môže prebehnúť v priebehu jedného roka.
Prvé papilomavírusy boli objavené už na počiatku 20. storočia, kedy sa dávali do súvisu s vznikom bradavíc, no až vďaka technikám molekulárnej biológie im bol v 80. rokoch minulého storočia prisúdený pôvod rakoviny krčka maternice[2].