![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6f/J%25C3%25A1n_Fige%25C4%25BE_2011.jpg/640px-J%25C3%25A1n_Fige%25C4%25BE_2011.jpg&w=640&q=50)
Ľudová platforma
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ľudová platforma bolo voľné zoskupenie slovenských stredopravicových politických strán tvorené Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou – Demokratickou stranou (SDKÚ-DS) a stranou MOST – HÍD, ktoré vzniklo 17. novembra 2012. Jej založenie iniciovalo KDH v júni 2012, navrhujúc užšiu spoluprácu medzi stranami patriacimi do Európskej ľudovej strany (MOST – HÍD sa v tom čase o členstvo uchádzal).[1][2] Jej zakladajúci členovia tento akt deklarovali ako vytvorenie stredopravej alternatívy voči ľavicovej koaličnej strane SMER – sociálna demokracia (SMER-SD). Platforma definitívne zanikla 18. marca 2014 vystúpením strany MOST – HÍD.[3][4]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6f/J%C3%A1n_Fige%C4%BE_2011.jpg/320px-J%C3%A1n_Fige%C4%BE_2011.jpg)
Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo spätne skritizoval nedodržanie záväzkov zo strany ostatných dvoch strán platformy, keďže MOST – HÍD aj KDH vytvorili volebné koalície so Smerom vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013.[5] Predseda strany Most-Híd Béla Bugár označil za ďalšiu príčinu nefunkčnosti zoskupenia zdĺhavé rokovania o spoločnom kandidátovi na prezidenta a následný neúspech nimi nominovaného kandidáta Pavla Hrušovského, ktorý sa v prvom kole prezidentských volieb v roku 2014 umiestnil na šiestom mieste s podielom platných hlasov 3,3 %, zatiaľ čo Robert Fico (SMER-SD) a Andrej Kiska (NEKA) získali 28,0 a 24,0 %.[3]
Podľa politológa Michala Horského Ľudová platforma stroskotala na neschopnosti lídrov strán spolupracovať, ilustrovanej už vyššie zmieňovanými župnými a prezidentskými voľbami, pričom sa prílišne ideovo zamerala na vymedzenie sa proti SMERu-SD namiesto predkladania vlastných politických návrhov, nedokázala sa jasne vymedziť voči liberálnej Slobode a Solidarite Richarda Sulíka, ktorý spôsobil pád vlády Ivety Radičovej, ako aj voči poslaneckému zoskupeniu okolo Igora Matoviča. Politológ Tomáš Koziak označil platformu za prakticky už od počiatku „mŕtvy projekt“.[6]