Čuang-c’
From Wikipedia, the free encyclopedia
Čuang-c’ (čín. 庄子, pchin-jin: Zhuāng Zǐ, vlastným menom Čuang Čou, čín. 庄周, pchin-jin: Zhuāng Zhōu; asi * 369 pred Kr. – † 286 pred Kr.) bol čínsky filozof.[1]
Bol najvýznamnejším zástancom a propagátorom taoizmu, ktorý v oblasti ontológie vychádzal z rovnakých názorov ako Lao-c’. Čuang-c' však na rozdiel od Lao-c'a neuznáva možnosť prirodzeného usporiadania spoločnosti na základe neustáleho poznávania taa myslením. Čuang-c' individualizuje poznanie taa až do tej miery, že mu ide o subjektívne oddanie sa okolitému dianiu, avšak pri nezaujatosti a bez emócií: ide mu o proces zabúdania (wang), ktorý postupuje od zabúdania rozdielov správneho a nesprávneho až k absolútnemu zabudnutiu celého tohto procesu. Vyvrcholením je vedenie, ktoré prestáva byť vedením.[1]
Majster Čuang sa považuje za najpoetickejšieho zo všetkých čínskych filozofov. Stal sa filozofom maliarov a básnikov.[1]