Ստեչկի (բոսն․, սերբ․, խորվաթ․՝ stećci, կիրիլատառ սերբ․՝ стећци), մոնումենտալ միջնադարյան տապանաքարեր (թվագրվում է XII դարից մինչև XVI դարով), որոնք հանդիպում են Բոսնիա և Հերցեգովինայում (մոտ 60 000), Խորվաթիայում, Չեռնոգորիայում և Սերբիայում (մոտ 10 000)[1], որոնց ավելի քան 90%-ը գտնվում է վատ վիճակում[2][3]։ Դրանք ընդհանուր ավանդույթ էին բոսնիական, կաթոլիկ և ուղղափառ եկեղեցիների հետևորդների շրջանում[4][3] և երբեմն կապվել են վլախների[5] կամ խորվաթ ժողովրդի հետ[6], սակայն սկզբնական էթնիկ և կրոնական պատկանելությունը մինչ օրս որոշված չէ[7]։
2009 թվականին բոլոր չորս երկրները դիմեցիլ են ստեչկիները ՅՈՒՆԵՍԿՕ-ի Համաշխարհային ժառանգության օբյեկտների ցանկում ընդգրկվելու համար[1]։ 2016 թվականին հայտն ընդունվել է, և Համաշխարհային ժառանգության ցանկում ներառվել է 30 նեկրոպոլիս, որոնցից 22-ը գտնվում են Բոսնիա և Հերցեգովինայում, 2-ը՝ Խորվաթիայում, 3-ական՝ Չեռնոգորիայում և Սերբիայում[8]։
Musli, Emir (2014 թ․ նոյեմբերի 23). «Čiji su naši stećci?» (Bosnian). Deutsche Welle. Վերցված է 2016 թ․ ապրիլի 1-ին.{{cite news}}: CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Kužić, Krešimir (2001). «Zašto bi trebalo terminom "kamik" zamijeniti termin "stećak"?»[Why we should change the term “stećak” (literally: standing tomb-stone) with the term “kamik” (literally: stone)]. Historical contributions (Croatian and English). Zagreb: Croatian Institute of History: 259–272.{{cite journal}}: CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Milošević, Ante (2004). «Stećci - chi li fece e quando?»[Stećci - who made them and when?]. Hortus Artium Medievalium (Italian). Zagreb: International Research Center for Late Antiquity and Middle Ages. 10.{{cite journal}}: CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Bulog, Josip (2007). «Prilog poznavanju kamika Vrgorske krajine»[Contribution to the Understanding of kamici in the Vrgorac Area]. Povijesni prilozi [Historical Contributions] (Croatian). Zagreb: Croatian Institute of History. III (34): 389–420.{{cite journal}}: CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Fine, John V. A. (2007). The Bosnian Church: Its Place in State and Society from the Thirteenth to the Fifteenth Century: A New Interpretation. London: SAQI, The Bosnian Institute. ISBN0-86356-503-4. {{cite book}}: Unknown parameter |= ignored (օգնություն)
Trako, Redžo (2011). «Stećci: Božanska igra brojki i slova»[Stećci: Divine game of numbers and letters]. Socijalna ekologija (Croatian). Zagreb: Croatian Sociological Society, Institute of Sociology at Faculty of Philosophy, University of Zagreb. 20 (1): 71–84.{{cite journal}}: CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Lovrenović, Dubravko (2013). Stećci: Bosansko i humsko mramorje srednjeg vijeka[Stećci: Bosnian and Hum marbles from Middle Age] (Croatian). Ljevak. ISBN9789533035468.{{cite book}}: CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Kurtović, Esad (2013). «Vlasi i stećci»[Vlachs and stećci]. Radovi (Bosnian). Sarajevo: Filozofski fakultet (16).{{cite journal}}: CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Wenzel, Marian (1965). Ukrasni motivi na stećcima (Serbo-Croatian). Sarajevo: Zavod za izdavanje udžbenika. {{cite book}}: Unknown parameter |= ignored (օգնություն)CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Bešlagić, Šefik (1971). Stećci i njihova umjetnost (Serbo-Croatian). Sarajevo: Zavod za izdavanje udžbenika. {{cite book}}: Unknown parameter |= ignored (օգնություն)CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)
Alduk, Ivan (2011). Kovač iz Gorske Župe[Kovač of Gorska Župa] (Croatian and English). Vol.42. Split: Literary Circle of Split. էջեր161–186. {{cite book}}: |journal= ignored (օգնություն)CS1 սպաս․ չճանաչված լեզու (link)