Tuvalu
kupowy stat w Oceaniji / From Wikipedia, the free encyclopedia
Tuvalu je mały kupowy stat w Ćichim oceanje. Wón bu w lěće 1978 njewotwisny wot Zjednoćeneho kralestwa, wostanje pak hač do dźensnišeho z čłonom Commonwealtha. Z něhdźe 10.000 wobydlerjemi a přestrjenju wot jenož 26 km² je Tuvalu třeći najmjeńši stat na swěće nastupajo wobydlerstwo a štwórty najmjeńši po přestrjeni. Hač do njewotwisnosće rěkaše teritorij Ellice Islands.
-7.5178
Zakładne fakty
hesło Tuvalu mo te Atua | |
zakładne daty: | |
swójske mjeno | Fakavae Aliki-Malo i Tuvalu |
stolica | Funafuti |
přestrjeń | 26 km² |
wobydlerstwo | 11.900 (2021) |
hustosć | 457,7 wob./km² |
forma knježerstwa | parlamentariska monarchija |
hłowa stata | kral Charles III. (zastupowany přez guwernera Tofiga Vaevalu Falani) |
šef knježerstwa | Feleti Teo |
měna | awstralski dolar |
hamtska rěč | tuvalušćina, jendźelšćina |
hymna | Tuvalu mo te Atua |
časowe pasmo | UTC+12 |
njewotwisnosć | 1. oktobra 1978 wot Zjednoćeneho kralestwa |
Top Level Domain | .tv |
telefon | + 688 |
awtowa značka | TUV |
Połoženje Tuvaluwa na zemi | |
Začinić
Mjeno kraja woznamjenja „wósom kupow“, dokelž bě hač k wobsydlenju najjužnišeje kupy Niulakita w lěće 1949 jenož wósom wobsydlenych.