![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/75/Apis_mellifera_-_Prunus_padus_-_Keila.jpg/640px-Apis_mellifera_-_Prunus_padus_-_Keila.jpg&w=640&q=50)
Insekty
na družiny najbohatša rjadownja zwěrjatow / From Wikipedia, the free encyclopedia
Insekty abo překasancy (łaćonsce insecta) su na družiny najbohatša rjadownja čłonkonohačow (Arthropoda) a zdobom z absolutnej wjetšinu tež na družiny najbohatša rjadownja zwěrjatow scyła. Dotal je so nimale milion insektowych družin wopisało, z čimž su wjace hač 60 procentow wopisanych zwěrinskich družin insekty. Wosebje w tropiskim dešćowym lěsu wočakuja slědźerjo pak hišće dalše miliony dotal njewopisanych družin. Najstarše fosile pochadźeja z Devonskeje doby a su 400 milionow lět stare. Najwjetša rjadownja insektow tworja bruki.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/75/Apis_mellifera_-_Prunus_padus_-_Keila.jpg/640px-Apis_mellifera_-_Prunus_padus_-_Keila.jpg)
Słowo insekt pochadźa z łaćonskeho īnsectum, „zarěznjeny“ a poćahuje so na jasnje wot so dźělenych dźěle ćěła. Jedna so wo přełožk grjekskeho słowa éntomon ze samsnym woznamom, kotrež jewi so tež w pomjenowanju fachoweho wobłuka insektowědy, entomologije.
Wšě insekty maja eksoskelet (wonkowny skelet) ze sklerotina a chinina. Wjetšina z nich njese jeja.