![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/90/UNESCO-ICH-blue.svg/langgn-640px-UNESCO-ICH-blue.svg.png&w=640&q=50)
Tekopy tee ojehechakuaa'ỹva Yvypóra reko pegua
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tekopy tee ojehechakuaa'ỹva térã Ñande rekotee japokokuaa'ỹva oĩ Unesco ñembokuaauka atýpe oñeñangareko hag̃ua tembiejakuépe yvypóra reko tee ojepokokuaa'ỹva, hérava avei arandupy térã ojehechakuaa'ỹva.[1]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/90/UNESCO-ICH-blue.svg/230px-UNESCO-ICH-blue.svg.png)
Tekopy tee ojehechakuaa'ỹva ipype avei oĩ yvypóra rembiasakue, yvypóra ypykue remimombe'u, umíva niko oñemoherakuã oñeñe'ẽnguévo, tembiapoporãnguéra rupive, ojepurúva yvypóra rekoatýpe rehe ae, rritokuéra, vy'aguasu, arandu ka'aty, yvypóra rekoha ha arapy rehegua jekuaa rupive, térã avei ojeikuaaukakuévo mba'éichapa ojejapo artesaniakuéra hamba'e. Jepeve umi mba'e rehe ndaikatúi japoko, ha'e avei hína yvypóra rekotee, ñane rembikuaa añete ndaikatúiva ñambo'y ni ñanderesarái chuguikuéra.[2]
Amo ary 1990 rupi oñepyrũ ko ñeimo'ã oĩgui ko Tembiejakue Yvypóra reko pegua mante. Ary 2001-pe, Unesco ojapo porandu aty tetãnguérape[3] ha atyvete ambuévape oheka hag̃ua mba'e he'ise tekopy tee ojehechakuaa'ỹva ñe'ẽ peteĩme, ha peteĩ Amandaje Jekupytyha[4] ojejapo ary 2003-pe oñeñangareko hag̃ua tekopy teépe.