From Wikipedia, the free encyclopedia
Memby'ỹrã, ojeikuaáva avei membyryme ha ñemoñakatu jehapejokóicha, ha'e tembiaporape térã mba'ejepuru ani hag̃ua oñepyrũ tyeguasu.[1] Memby'ỹrã ñembohaperã, jepurukuaa ha ijepuru ojehero ogaygua ñembohaperã.[2][3] Memby'ỹrã tembiaporape ojeipuru ymaite guive, ha katu ijepuru porã ha oñangarekóva osẽ ramo XX sa ro'ýpente.[4] Oĩ arandupy omboapýrava térã omokangýva memby'ỹrã jepuru oimo'ãre oĩ vaiha tekoporã, tupã jeroviaha térã tetã jokuairapépe g̃uarã.[4]
Umi memby'ỹrã tembiaporape oiko porãvéva ha'e ñemboguéro, ojejapóva mombary rape ñeñapytĩ rupive kuimba'épe, ha tupi'aky mitãrã rape ñeñapytĩ rupive kuñáme, membyryru apytegua mba'ejepuru ha memby'ỹrã oñemoingekuaáva. Ko'ãva rire ou tajyguery tembiaporape; umíva apytépe oĩ pohã apu'a jurugua, ñembovyvy, mba'e jere takopegua, ha pohãkutu. Umi tembiaporape ndaha'éiva ku oiko porãitereíva ha'e umi jokoha atã , ha'éva hína mombaryryru, mba'embotyha, avei memby'ỹrã haviru ha ñemoñakatu jeikuaauka. Umi tembiaporape oiko'ỹvéva ha'e mombaryjukaha ha ojehekýivo kuimba'e omombapoi mboyve. Ñemboguéro oikoitérõ jepe, ndaikatúi jepi oñembojevy; opa ambue tembiaporape ikatu oñembojevy ndojejapoveivove.[5] Poreno ñeñangarekóre, ojeipurúvo kuimba'e térã kuña mombaryryru, ikatu avei ohapejoko mba'asy oñemosarambíva poreno rupive.[6][7] Purupya'erã memby'ỹrã ikatu ohapejoko tyeguasu ohasa rire peteĩ mokõi ára oiko rire poreno ñeñangareko'ỹre.[8] Oĩ tapicha he'íva poreno'ỹ ha'eha memby'ỹrã, ha katu tekombo'e poreno'ỹnte ohechakuaáva ikatu ombohetave mitãkuñarusu hyeguasúva oñembo'éramo upévante memby'ỹrã tekombo'e'ỹre, ikatuhaguére ndojejapói upe oñembo'éva.[9][10]
Umi mitãkuñarusukuérape, tyeguasu ikatuve opa mba'e vaípe. Oĩrõ porenogua tekombo'e ha memby'ỹrã ikatúva ojeipuru, oguejy tyeguasu ojeipota'ỹva umi mitãkuñarusu apytépe.[11][12] Mitãkuñarusukuéra ikatúramo jepe oipuru opa memby'ỹrãichagua,[13] umi memby'ỹrã ikatúva oñembojevy ha oiko pukúva, ha'éva hína: membyryme oñemoingéva, membyryru apytegua mba'ejepuru, térã mba'e jere takopegua, ou porãiterei oguejy hag̃ua tyeguasu mitãkuñarusu apytépe.[12] Imemby rire, kuña nomokambúinteva ikatu hyeguasu jey irundy térã poteĩ arapokõindy riremínte. Oĩ memby'ỹrã tembiaporape ikatúva umi kuña omoñepyrũ imemby riremínte; ambue katu oñemoñepyrũkuaa poteĩ jasy rire raẽ. Umi kuña omokambúvape, Progestina-añónte tembiaporape iporãve umi membyryme pohã apu'a jurugua joparágui. Umi kuña ikuñaruguysẽpávape g̃uarã oje'eka iporãha ombopuku upe memby'ỹrã peteĩ ary ikuñaruguysẽ paha rire.[13]
Oĩ 222 sua kuñanguéra ndahyeguasuséiva umi tetã kakuaátavape ndoipurúiva memby'ỹrã tembiaporape ko'ag̃agua.[14][15] Umi tetã kakuaátavape, memby'ỹrã jepuru ombosa'ive ñemano tyeguasu jave térã kuña hyeguasukuaa javépe 40% rupi (270.000 ñemano ojehapejoko 2008-pe), ha ikatu ojehapejoko 70% oñeme'ẽmbaite guive memby'ỹrã umi oikotevẽvape.[16][17] Oñembopukuve rupive ára hyeguasu jey hag̃ua, memby'ỹrã ikatu ogueru mba'e porã kuñáme imembyvove ha avei imemby oikove hag̃ua.[16] Arapy kakuaátavape, kuña viru mbyaty, mba'erepy, pohyikue, ha imemby rekombo'e ha resãi iporãveta ikatúrõ oipuruve memby'ỹrã.[18] Memby'ỹrã ohupive virupurukuaa ñembokakuaa kuña imemby'i sa'imiehaguére, hetave kuña omba'apohaguére, ha oipuru'ỹvehaguére katupururã ipokãva.[18][19]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.