kľúčník

Old Czech

Etymology

From kľúč +‎ -ník.

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈkluːt͡ʃɲiːk/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈkliːt͡ʃɲiːk/

Noun

kľúčník m pers (female equivalent kľúčnicě)

1. steward (administrator of the property or affairs of another)
2. keyholder (one who holds the key to a building)

Declension

	singular	dual	plural
nominative	kľúčník	kľúčníky	kľúčníci, kľúčníkové
genitive	kľúčníka	kľúčníkú	kľúčníkóv
dative	kľúčníku, kľúčníkovi	kľúčníkoma	kľúčníkóm
accusative	kľúčníka	kľúčníky	kľúčníky
vocative	kľúčníče	kľúčníky	kľúčníci, kľúčníkové
locative	kľúčníku, kľúčníkovi	kľúčníkú	kľúčníciech
instrumental	kľúčníkem	kľúčníkoma	kľúčníky

Declension of kľúčník (hard o-stem)

This table shows the most common forms around the 13th century.
See also Appendix:Old Czech nouns and Appendix:Old Czech pronunciation.

Further reading

• Jan Gebauer (1903–1916) “kľúčník”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění