Mmoa a Wɔyɛn
From Wikipedia, the free encyclopedia
Mmoayɛn yɛ kuayɛ baa dwumadibea a ɛfa mmoa a wɔyɛn wɔn de hwehwɛ nam, nhama, nufusu, anaa nneɛma afoforo ho. Nea ɛka ho ne da biara da hwɛ, mmoa a wɔpa wɔn, ne mmoa a wɔyɛn wɔn. Mfuwyɛ wɔ abakɔsɛm tenten, efiri ase wɔ Abo Foforo Ɔman Anidan bere a wɔdii kan yɛn mmoa wɔ afieboa mu, ɛfiri bɛyɛ afe 13,000 A.Y.B., ansa na wɔyɛɛ nnɔbae a ɛdi kan no kua.
Ɛduru tete anibue te sɛ tete Misraim berɛ so no, na wɔretete anantwi, nnwan, mpapo, ne mprako wɔ afie mu.
Nsakraeɛ akɛseɛ baa Columbiafo nsakraeɛ mu, berɛ a wɔde Wiase Dada no mmoa baa Wiase Foforɔ no mu, na afei wɔ Britania Kuadwuma mu nsesaeɛ a ɛbaa mfeɛ ha a ɛto sodu-nwɔtwe mu no mu, berɛ a akuafoɔ maa mmoa ahodoɔ te sɛ Dishley Longhorn anantwi ne Lincoln Longwool nnwan nyaa nkɔsoɔ ntɛmntɛm no, . te sɛ Robert Bakewell, sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛnya nam, nofosuo, ne aboa nwoma pii. Wɔde mmoa ahodoɔ afoforɔ pii te sɛ ɔpɔnkɔ, nsu mu anantwinini, llama, kraman, ne guinea mprako di dwuma sɛ mmoa wɔ wiase mmeaeɛ bi. Nkoekoemmoa a wɔyɛn wɔn, ne mpataa, nwansena, ne nkraman a wɔyɛn wɔn wɔ nsu mu no abu so. Nnɛyi mmoayɛn de wɔn ho to nneɛma a wɔyɛ a wɔayɛ no sɛnea asase ko a ɛwɔ hɔ no hyia so. Wɔde mmoa a wɔyɛn wɔn kɛse wɔ wiase mmeaeɛ a wɔanya nkɔsoɔ kɛseɛ no resi kuayɛ a wɔde di wɔn asetena ade ananmu, baabi a, sɛ nhwɛso no, wɔde anantwinini a wɔne nam gu mmeaeɛ a wɔma wɔn Aduane pii, na wɔbɛtumi ayɛn nkokɔ mpempem pii wɔ nkokɔnam afie anaa batere mu. Wɔ asase a ohia te sɛ mmepɔ so no, wɔtaa de mmoa sie kɛse na wɔbɛtumi ama wɔakyinkyin mmeaeɛ pii, ahwehwɛ wɔn ho aduane.
Mmoa dodoɔ no ara di nhabannuru, gye mprako ne nkokɔ a wodi biribiara. Wɔayɛn mmoa a wɔwea te sɛ anantwi ne nnwan ma wɔatumi adi serɛ, wɔtumi hwehwɛ aduane wɔ abɔnten anaasɛ wɔbɛtumi de aduane a ahoɔden ne "protein" pii wɔm te sɛ aburo a wɔayam no yiye ama wɔn nyinaa anaa ne fa bi. Mprako ne nkokɔ ntumi nwe "cellulose" a ɛwɔ aduane mu no na wɔhia nnuane afoforɔ a "protein"pii wɔ mu.