Sedemročná vojna (1756 – 1763)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Sedemročná vojna (1756 – 1763) je všeobecne považovaná za prvý globálny konflikt v histórii a bola bojom o svetovú nadvládu medzi Veľkou Britániou a Francúzskom.[1] V Európe konflikt vznikol z problémov, ktoré zostali nevyriešené vojnou o rakúske dedičstvo (1740 – 1748), pričom Prusko sa snažilo o väčšiu dominanciu. Dlhotrvajúce koloniálne súperenie, ktoré postavilo Britániu proti Francúzsku a Španielsku v Severnej Amerike a na karibských ostrovoch, bolo vybojované vo veľkom meradle s následnými výsledkami. V Európe vypukla vojna pre územné spory medzi Pruskom a Rakúskom, ktoré chcelo získať späť Sliezsko po tom, čo ho v predchádzajúcej vojne dobylo Prusko. Británia, Francúzsko a Španielsko bojovali v Európe aj v zámorí s pozemnými armádami a námornými silami, zatiaľ čo Prusko sa snažilo o územnú expanziu v Európe a upevnenie svojej moci.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Sedemročná vojna | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Bitka pri Palásí (23. jún 1757); bitka pri Carrillone (6. - 8. júl 1758); Bitka pri Zorndorfe (25. august 1758); Bitka pri Kunersdorfe (12. august 1759) | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Prusko Spojené kráľovstvo Portugalsko Hannoversko |
Rakúsko Francúzsko Ruská ríša Švédsko Španielsko Sasko Rímsko-nemecká ríša | ||||||
Straty | |||||||
~180 000 mužov ~20 000 mužov |
~140 000 mužov ~70 000 mužov ~138 000 mužov ~3 000 mužov | ||||||
V rámci preskupenia tradičných spojenectiev, známych ako diplomatická revolúcia (1756), sa Prusko stalo súčasťou koalície vedenej Britániou, ktorej súčasťou bol aj dlhoročný pruský konkurent Hannover. Rakúsko zároveň ukončilo stáročné konflikty spojenectvom s Francúzskom spolu so Saskom, Švédskom a Ruskom. Španielsko sa formálne pripojilo k Francúzsku v roku 1762. Španielsko sa neúspešne pokúsilo napadnúť britského spojenca Portugalsko a zaútočilo svojimi silami, ktoré čelili britským jednotkám v Pyrenejach. Menšie nemecké štáty sa buď pripojili k sedemročnej vojne, alebo dodávali žoldnierov stranám zapojených do konfliktu.
Anglo-francúzsky konflikt o ich kolónie v Severnej Amerike sa začal v roku 1754 v tom, čo sa v Spojených štátoch stalo známym ako francúzska a indiánska vojna, deväťročná vojna, ktorá ukončila prítomnosť Francúzska ako pozemnej veľmoci. Bola to „najdôležitejšia udalosť, ktorá sa odohrala v Severnej Amerike v osemnástom storočí“[2] pred americkou vojnou za nezávislosť. Španielsko vstúpilo do vojny v roku 1761 a pripojilo sa k Francúzsku v tretej rodinnej dohode medzi dvoma bourbonskými monarchiami. V Európe sa rozsiahly konflikt, ktorý pritiahol väčšinu európskych mocností, sústreďoval na túžbu Rakúska (dlhodobo politické centrum Svätej ríše rímskej nemeckého národa) získať Sliezsko od Pruska. Hubertusburgský mier ukončila vojnu medzi Saskom, Rakúskom a Pruskom v roku 1763. Británia začala svoj vzostup ako prevládajúca svetová koloniálna a námorná veľmoc. Nadvláda Francúzska v Európe bola na istý čas stlmená až do Francúzskej revolúcie a nástupu Napoleona Bonaparteho. Prusko potvrdilo svoje postavenie veľmoci a vyzvalo Rakúsko o dominanciu v rámci nemeckých štátov, čím zmenilo európsku rovnováhu síl.