Komnénovci
From Wikipedia, the free encyclopedia
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci; starogr. Κομνηνοί – Komnénoi)[pozn. 1] bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 1081 – 1185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve. Obdobie vlády prvých Komnénovcov v Byzantskej ríši bolo spojené s oživením moci krajiny a bojmi na všetkých frontoch. Krajina opätovne nadobudla početné územia, ktoré v predchádzajúcom storočí získali Seldžuckí Turci. Rozmach prežívalo aj byzantské umenie a kultúra, početné boli komnenovské reformy v štáte a sociálne zmeny krajiny. Obdobie vlády Komnénovcov býva prezývané aj komnénovská renesancia.[1]
Rýchle fakty Krajina, Tituly ...
Komnénovci | |
V 10. storočí, za vlády dynastie Komnénovcov, sa v byzantskom umení začal objavovať cisársky symbol dvojhlavého orla | |
Krajina | vládnuca dynastia v
(tzv. Veľkí Komnénovci) |
---|---|
Tituly | byzantský cisár (basileios, autokrator) trapezuntský cisár epirský despota |
Zakladateľ | Izák I./Alexios I. |
Nástup dynastie na trón | Byzantská ríša 1057 (Izák I.) 1081 (ako dynastia) Trapezuntské cisárstvo a Epirský despotát 1204 |
Zosadenie dynastie z trónu | v Byzancii 1185 v Epire 1318 v Trapezunte 1461 |
Posledný panovník | Andronikos I. (Byzancia) Dávid Megas Komnénos (Trapezunt) Michal II. (Epirus) |
Posledná hlava dynastie | Dávid Megas Komnénos |
Súčasná hlava dynastie | dynastia vymrela |
Ďalšie vetvy dynastie | Veľkí Komnénovci (Megas Komnénos) |
Zavrieť