Kengurovité
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kengurovité[1][2] alebo klokanovité[3][4] (lat. Macropodidae) sú čeľaď z radu kengury (Diprotodontia) patriaceho medzi vačkovce.
| Kengurovité | |
 Kengura sivá | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Macropodidae Ragni a Randi, 1986 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rody z tejto čeľade, pokiaľ vôbec majú slovenské meno sa označujú sčasti ako valabia (=valábia) a sčasti ako kengura či klokan (podrobnosti pozri nižšie a v článku kengura).
Anatómia
Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guiney. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.
Pohyb
Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.
Strava
Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.
Rozmnožovanie
Kengury sa vyvíjajú vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.
Kengury a ľudia
Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.
Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.
Systematika (stav okolo roku 2019)
čeľaď kengurovité (Macropodidae) v širšom zmysle:
- podčeľaď †Balbarinae - často zaraďovaná ako samostatná čeľaď †Balbaridae
- ...
- podčeľaď †Bulungamayinae - staršie zaraďovaná do čeľade potkanokengurovité (Potoroidae)
- ...
- čeľaď kengurovité (Macropodidae) v užšom zmysle [staršie: podčeľaď Macropodinae v širšom zmysle]:
- podčeľaď Sthenurinae v širšom zmysle:
- podčeľaď Macropodinae v užšom zmysle:
- incertae sedis:
- rod †Watutia
- rod †Silvaroo
- ... (niekoľko ďalších vyhynutých rodov)
- tribus Dorcopsini:
- (bez mena):
- tribus Dendrolagini v širšom zmysle:
- tribus Macropodini:
- rod †Baringa
- rod †Kurrabi
- rod †Prionotemnus
- rod Onychogalea – valabia/ kengura
- rod Setonix – valabia
- (bez mena):
- incertae sedis:
Staršie sa do čeľade kengurovité (Macropodidae), t.j. kengurovité v najširšom zmysle, zaraďovala ako podčeľaď Potoroinae aj čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae), spravidla vrátane niekedy samostatne uvádzanej čeľade Hypsiprymnodontidae. Čeľaď kengurovité v najširšom zmysle bola teda identická buď s taxónom Macropodiformes alebo s taxónom Macropodiformes okrem čeľade Hypsiprymnodontidae. [5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][1][20][21][2][22]
Pokiaľ ide o slovenské názvy rodov, postupuje sa v závislosti od zdroja takto (všetko sa týka len recentných rodov):
- rody Macropus v širšom zmysle a Dendrolagus sa označia ako kengura, všetky ostatné rody z čeľade Macropodidae (bez Potoroidae) sa označia ako valabia[1],
- alebo sa rod Macropus v širšom zmysle označí ako kengura, rod Wallabia ako valabia, rod Dendrolagus ako stromokengura, rod Petrogale ako skalokengura, ostatné rody z čeľade Macropodidae (bez Potoroidae) nemajú slovenské meno[2],
- alebo (v starších textoch) sa rod Macropus v najširšom zmysle (t.j. vrátane Wallabia a Thylogale) označí ako kengura, rod Dendrolagus ako stromová kengura, rod Petrogale ako skalná kengura, ostatné rody z čeľade Macropodidae (bez Potoroidae) asi nemajú slovenské meno[22],
- alebo sa (v starších textoch) všetky rody z čeľade Macropodidae (prípadne aj z čeľade Potoroidae) označia ako kengura[21][20] (to zodpovedá bežnej praxi v češtine, kde sú všetky recentné rody z čeľade Macropodidae označované ako klokan[23]).
Namiesto slova kengura niektorí autori používajú slovo klokan[24][25] a namiesto slova valabia niektorí autori používajú slovo valábia[26].
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kengurovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kengurovité
Zdroje
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.