Kandijské kráľovstvo
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kandijské kráľovstvo alebo Kandijské vojvodstvo (tal. Regno di Candia a Ducato di Candia) bol oficiálny názov Kréty počas obdobia nadvlády Benátskej republiky, postavenie Kréty bolo podobné zámorskej kolónii. Ostrov bol v tom čase známy ako Candia po svojom hlavnom meste, Candia alebo Heráklion (dnes Iraklio). V modernej gréckej historiografii je toto obdobie označované aj ako venetokracia. Ostrov Kréta tvoril súčasť Byzantskej ríše až do roku 1204, keď štvrtá križiacka výprava rozvrátila ríšu a rozdelila jej územia medzi nové križiacke štáty a pravoslávne nástupnícke štáty. Kréta bola pôvodne pridelená Bonifácovi z Montferratu, ktorý ale nedokázal svoju kontrolu nad ostrovom presadiť a čoskoro predal svoje práva Benátkam. Medzi rokmi 1205 – 1212 Benátčania Krétu dobyli a vzali ju pod svoju nadvládu. Ostrov bol administratívne rozdelený do šiestich provincií. Ostrovy Tinos a Kythéra sa dostali pod právomoc kráľovstva. Na začiatku 14. storočia došlo k zmene členenia a kráľovstvo bolo rozdelené do štyroch provincií. Počas prvých dvoch storočí benátskej vlády boli časté povstania pôvodnej ortodoxnej gréckej populácie (posledné a najväčšie bolo Povstanie svätého Tita). Povstania často podporovalo Nikájske cisárstvo. Napriek občasným revoltám a tureckým nájazdom, ostrov prosperoval. V dôsledku toho došlo k umeleckému a literárnemu oživeniu, ktoré nemá v gréckom svete obdoby. Krétska škola vyvrcholila dielami El Greca. Zjednotili sa talianske a byzantské formy, vyvinula sa rozsiahla literatúra využívajúca miestny štýl, ktorý vyvrcholil s románmi Erotokritos a Erofile zo začiatku 17. storočia. Po dobytí Cypru v roku 1571 bol Kréta posledným veľkým zámorským majetkom Benátok. Kandijské kráľovstvo bolo súčasťou Benátok až do roku 1667, keď zaniklo vpádom Osmanskej ríše počas krétskej vojny 1645 – 1669. V benátskych rukách zostali iba tri ostrovné pevnosti Souda, Gramvousa a Spinalonga. Pokusy o obnovenie Kandijského kráľovstva zlyhali počas poslednej námornej benátsko-tureckej vojny v roku 1715.
Kandijské kráľovstvo
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
Rozloha |
8336 km² | ||||||||
Najvyšší bod |
Ida (2 456 m. n. m) | ||||||||
Najdlhšia rieka |
Kizilirmak | ||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov |
odhaduje sa okolo 459 000 | ||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||
taliančina (benátsky dialekt), gréčtina, | |||||||||
Štátny útvar | |||||||||
Materský štát |
|||||||||
rôzne obeživá cudzej i vlastnej razby | |||||||||
Vznik |
Po páde Konštantínopolu v roku 1204 bola Kréta pridelená Bonifácovi z Montferratu, ktorý ale nedokázal presadiť svoju kontrolu nad ostrovom, a čoskoro predal svoje práva Benátkam v roku 1205. | ||||||||
Zánik |
Dočasný zánik Kandijského kráľovstva medzi rokmi 1363 – 1364/1368 počas Povstania svätého Tita a vyhlásením nezávislej Republiky svätého Tita. V roku 1667 dobytím Kréty Osmanskou ríšou. | ||||||||
|