Erózia
prirodzený proces rozrušovanie a transportu objektov na zemskom povrchu / From Wikipedia, the free encyclopedia
Erózia (lat. erodere = vymieľať) je fyzikálny proces rozrušovania a odstraňovania časti zemského povrchu pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov. Na rozdiel od zvetrávania, ktorá je vlastným rozrušovaním, predstavuje erózia hlavne transport zvetraliny.
Príčinou erózie je mechanické pôsobenie pohybujúcich sa okolitých látok, napr. vzduchu (vietor), prúdiacej alebo vlniacej sa vody, ľadu, snehu, pohyblivých zvetralín a nespevnených usadenín. Druhy erózie sa tak rozlišujú podľa dominantných reliéfotvorných činiteľov, ktoré ju zapríčiňujú (napr. vodná erózia, ľadovcová erózia, veterná erózia). Erózia je prirodzený prírodný proces, na mnohých miestach ju však výrazne zrýchľuje činnosť človeka. Príliš rýchla erózia, môže viesť k nevratnému poškodeniu ekosystému a strate jeho funkčnosti.
Po prvýkrát použil termín erózia pri preklade lekárskeho textu Guya de Chauliaca „The Questyonary of Cyrurygens“ od Roberta Coplanda v roku 1541. Copland tento termín použil pre popis rozvoja vredov v ústach. Od roku 1774 sa termín erózia používa aj mimo lekársku vedu, keď ho vo svojej knihe A History of the Earth, and Animated Nature použil Oliver Goldsmith, keď písal o erózii zeme vodou.[1][2]