Cisterciánsky rád

Cisterciánsky rád^{[p 1]} je mníšsky rád, ktorý má pôvod v reformnom hnutí v benediktínskom ráde na severe Francúzska.

Cisterciánsky rád
znak Cisterciánského rádu
Základné informácie
Latinský názov	Ordo Cisterciensis
Krátky názov	OCist alebo SOCist
Motto	Ora et labora („Modli sa a pracuj“) Cistercium mater nostra (Cîteaux matka naša)
Patrón	svätý Róbert z Molesme svätý Bernard svätý Benedikt
Vznik	1098
Typ	mníšsky rád
Zakladateľ	svätý Róbert z Molesme svätý Štefan Harding svätá Humbelína svätý Alberich
Sídlo	Rím (Piazza del Tempio di Diana, 14)
Generálny predstavený	Mauro Giorgio Giuseppe Lepori
Celkový počet členov	približne 1823
Odev	Biely habit s tunikou, opaskom a čiernym škapuliarom
Ďalšie informácie
Wikimedia Commons	Cisterciánsky rád
Webová stránka	http://www.ocist.org/ocist/en/

Cisterciánsky rád je kontemplatívnym rádom, ktorý sa riadi regulou svätého Benedikta z Nursie podľa hesla Ora et labora („Modli sa a pracuj“). V ich živote má prvé miesto chórová modlitba, duchovné čítanie a rozjímavá modlitba. Druhou ich činnosťou je ručná práca.

Dejiny

Zakladateľom cisterciánskeho rádu je svätý Róbert z Molesme, opát benediktínskeho kláštora v Molesme, ktorý s niekoľkými mníchmi odišiel do Saint-Nicolas-lès-Cîteaux (lat. Cistercium) pri Dijone, kde založili nový kláštor, kde chceli obnoviť mníšstvo podľa reguly svätého Benedikta. Jeho nástupca, opát Alberich, dostal od pápeža ochranný list pre reformné hnutie. Mníchov však trápili ekonomické ťažkosti. Výrazný zlom nastal, keď do rádu vstúpil Bernard de Fontaine so svojou družinou a stal sa veľkým šíriteľom rádu. Čoskoro boli založené ďalšie kláštory vo Francúzsku a potom aj v iných krajinách. Opát Štefan Harding dotvoril pravidlá rádu pre organizáciu života cisterciánov – Charta caritatis – Zákon lásky.

Najväčší rozvoj zaznamenal rád v 13. a 14. storočí. Potom však kvôli vonkajším okolnostiam strácal na význame. Od roku 1892 vytvorila rádová kongregácia s centrom v La Trappe vlastný rád (tzv. reformovaní cisterciáni, trapisti).

Prvý kláštor cisterciánok inšpirovaných mužskými kláštormi vznikol v Tartu pri Dijone a jeho počiatky siahajú do 20. rokov 12. storočia. V roku 1225 pre nich opát Štefan Harding vytvoril vlastné konštitúcie. Za ich zakladateľku sa považuje svätá Humbelína, rodná sestra svätého Bernarda.

Rozšírenie rádu na území Slovenska

Prví príslušníci cisterciánskeho rádu (vlastne príslušníčky) prišli do Bratislavy už v roku 1235. Ich kláštor stál na mieste neskoršieho kláštora klarisiek v Starom Meste, ktoré ich nahradili v poslednej tretine 13. storočia. V roku 1247 sa cisterciáni objavili v Bardejove. V roku 1248 sa usadili cisterciáni aj v bratislavskom Podhradí, kde mali vinicu. Okolo roku 1307 sa usídlili na Michalskej ulici v bratislavskom Starom Meste, pri ich konvente bola v roku 1311 založená aj Kaplnka svätej Kataríny (dokončená v roku 1325). Kaplnka sa dodnes zachovala v zástavbe Michalskej ulice, hoci s klasicisticko-empírovou fasádou. Cisterciáni svoje bratislavské sídlo opustili začiatkom 16. storočia.^[1]

Poznámky

1. (lat. Ordo Cisterciensis, OCist., iné názvy: Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti, bernardíni; mužský príslušník sa volá cistercián alebo cistercita alebo bernardín, ženská príslušníčka cisterciánka alebo cistercitka)