Čou En-laj
From Wikipedia, the free encyclopedia
Čou En-laj (čín. 周恩來, pchin-jin: Zhōu Ēnlái; * 5. marec 1898, Chuaj-an, Ťiang-su, Čína – † 8. január 1976, Peking) bol čínsky politik a diplomat. Bol prvým premiérom Čínskej ľudovej republiky (1949 – 1976). Slúžil pod predsedom Mao Ce-tungom a pomohol komunistickej skupine upevniť moc. Neskôr sa podieľal aj na posilnení kontroly nad Čínou a na rozvinutí čínskej ekonomiky. V najvyšších funkciách ostal aj po reorganizácii vládnych orgánov v roku 1954 ako predseda vlády až do svojej smrti. Bol tiež ministrom zahraničných vecí (1949 – 1958) a podpredsedom Komunistickej strany Číny (1956 – 1969).[1] Keď sa Maovo zdravie začalo zhoršovať v rokoch 1971 a 1972, a po smrti Lin Piaa, bol Čou zvolený 10. februárovým ústredným výborom v roku 1973 na uvoľnené miesto prvého podpredsedu komunistickej strany, a bol tak označený ako Maov nástupca (zanedlho ale umrel).
Čou En-laj | ||||||||
Bývalý Premiér Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1954 – 1976 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý minister zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
V úrade 1949 – 1958 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý podpredseda Komunistickej strany Číny | ||||||||
V úrade 1956 – 1966 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 5. marec 1898 Chuaj-an, Ťiang-su, Čína | |||||||
Úmrtie | 8. január 1976 (77 rokov) Peking, Čína | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
Alma mater | Univerzita Nankai | |||||||
Profesia | Politik a diplomat | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Teng Jing-čchao | |||||||
Deti | Sun Wej-š’ (adoptovaný) Li Pcheng (adoptovaný) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Čou En-laj (multimediálne súbory) | ||||||||
Čou počas kultúrnej revolúcie prežil čistky najvyšších predstaviteľov. Zatiaľ čo Mao väčšinu svojich neskorších rokov venoval politickému boju a ideologickej práci, Čou bol jednou z hlavných hybných síl štátnych záležitostí po väčšinu trvania kultúrnej revolúcie. Jeho pokusy o zmiernenie škôd páchaných Červenými gardami, a jeho úsilie chrániť ostatných pred ich hnevom, ho urobili populárnym a váženým v neskorších fázach kultúrnej revolúcie.